Finančná gramotnosť na Slovensku je nízka, ukazujú štatistiky. Preto je potrebné šíriť o nej povedomie. 

Na to, ako narábajú s peniazmi finančne vzdelaní ľudia, sme sa opýtali odborníčky, pani Ing. Ally Lalákovej a jej odpovede sme zhrnuli do nasledujúcich bodov.

Finančne  gramotní ľudia:

• Dokážu sa správne rozhodovať o tom, ako a kam nasmerujú svoje financie tak, aby si priebežne vytvárali finančné rezervy a v niektorých životných situáciách mohli byť takpovediac sami sebe bankou a sami sebe poisťovňou. To znamená, že si nemusia vziať od banky úver na menšie spotrebné výdavky, pretože majú finančnú rezervu a taktiež nemusia mať poistené  tie riziká, ktoré vedia pokryť z rezerv. Čiže ich životná úroveň by sa neznížila, ani keby také riziko nastalo ( napr. PN, drobné úrazy, hospitalizácia, chirurgický zákrok).
• Vedia posúdiť, či cena (tovarov, služieb, úrok pri úvere), ktorú majú zaplatiť, je naozaj výhodná a taktiež dokážu efektívne  plánovať svoje príjmy a výdavky.
• Majú iba “dobré dlhy“ a tých “zlých” sa čo najskôr zbavujú. Dobrý dlh posudzujeme podľa úroku po zdanení, ktorý získa klient ako výnos pri uložení vlastných zdrojov do sporenia alebo investovania s nízkym rizikom. Ak je úrok p.a. (per annum = za rok, pozn. red.) za požičané cudzie zdroje nižší než výnos za uložené vlastné financie, ide o dobrý dlh. V súčasnosti je táto hodnota na úrovni 5 % p.a. Všetky úvery s vyššou úrokovou sadzbou teda môžeme považovať za zlé dlhy a tieto by sa mali vyplatiť buď z finančnej rezervy, alebo refinancovaním.
• Svoj majetok, ktorí nadobudli, majú správne a za dobrú cenu poistený.
• Riziká, ktoré nemajú pokryté  finančným alebo iným majetkom, si rozumne poistia = tzv. „rizikové poistenie rodiny na mieru“.
• Tvoria si „rentu“, aby v období, keď už nebudú na trhu práce atraktívni, mohli prestať pracovať a nemuseli sa spoliehať na Sociálnu poisťovňu, svoje vlastné deti, či charitu.